Výklenok

Na priváte na Bayerke sme mali výklenok. Volajte to nika, arkier cokolvek, pre mna je to vyklenok.
Bol v mojej izbe, siroky tak meter a pol, mozno trochu viac. V nom okno do ulice. Parapet asi 70 cm. Steny mal kolme. Okno bolo vysoke, cez meter 70.
V tom vyklenku sme s kamaratom sedavali a pijavali lahvace. Viac-menej pravidelne. Pivko-dve. Prebrat temy, prebrat ticho. Prebrat den.

To miesto bolo uzasne. Malo skvele rozmery. Sedeli sme tvarami proti sebe, ale kazdy mal dost miesta aby mohol "ostat sam". Mohli sme pozorovat z naproti. Cez pootvorene okno bolo pocut ruch ulice. Bocna ulicka je plna restauracii, kaviarni, putyk a vinarni. Od jari do jesene je tam zivo vo vnutri i na teraskach.
Najlepsie nakoniec ... sediac v kresle s hlavou zapretou videli sme nebo.

Ten vyklenok, chvile mam asi na vzdy zapisane ako zhmotneny momet vystupenia. Sediac v nom nebol som uz v miestnosti, aj ked som ju celu vnimal. Nebol som ani von, aj ked som pocul vsetko. Tie iste zvuky, tie iste temy, by som pocul dole na terase. Parapet bol tak akurat vysoko aby sa nan to pivko dalo odlozit. A vyhlad "do vzduchu".

Ostal mi ako dalsia tema. Mnohym domom to chyba. A mnohe to maju. Kamenny schodik a vyklenok.