Väčšina firiem
stanovuje začiatok pracovnej doby a trvá na ňom. V oblastiach založených
na nápadoch a kreativite sa nám
táto prax ukázala ako zbytočná. Je ale výrazne menej firiem
stanovujúcich koniec pracovnej doby. Chceme byť jednou z nich. Na našej
strategickej porade zo začiatku júna 2014 sme si stanovili toto pravidlo.
Každý z nás musí
o 17:15 odísť z kancelárie, respektíve prestať pracovať. Práca cez
víkend nie je povolená. Jedinou výnimkou sú stretnutia s klientmi.
Samozrejme za predpokladu, že to stretnutie nešlo inokedy. Pokiaľ to niekto
poruší, musí zaplatiť istú sumu ako pokutu a to každému členovi tímu. Prečo
sme sa k tomu rozhodli?
Disciplína,
oddych, workoholizmus.
V našom obore
je pre nás dôležitá tímová práca, okamžité zdieľanie podnetov, nápadov a postrehov.
Jednoliate a súčasné projektovanie, tvorba modelov a konzultácie s vonkajším
svetom nás vedú k potrebe stretnúť sa každý deň v jednej kancelárii.
Nie je pre nás problém sa „zakecať“ pri hodinových diskusiách o hlúpostiach,
ráno si trošku pospať, alebo si strčiť do programu nepodstatný pracovný obed.
Veď deň je tak dlhý. Výsledkom je, že sme v kancli dlho do večera. Cez deň
nič neurobíme, večer sme neproduktívni a nudní, na ráno sa nevyspíme a kamarátov
tlačíme niekam k neskorému večeru. Robíme všetko ale neurobíme nič. Sme
nedisciplinovaní. Takže stop.
Je nám jedno kedy kto ráno príde či nepríde do
práce. Všetci vieme kedy sú odovzdania v mesiaci a všetci vieme že o 17:15
musíme odísť. Každý deň. Bez počítača, servera
a rozpracovanosti kolegov sami o sebe nič neurobíme. A to je OK.
Zbytok dňa tak budeme môcť tráviť s kamarátmi, s rodinou, písaním
blogu či vzdelávaním sa. Tlak z posledných dní pred odovzdaním tak
rozdrobujeme do každého dňa. Vďaka tomu klesá na malé a znesiteľné kúsky.
Telo aj myseľ si
zvykne. Nápady a podnety zbierame celý deň. Ráno prídeme do práce, dáme
klapky na oči a ideme. Otázky, porady a iné rozptýlenia
minimalizujeme a zefektívňujeme. Veríme, že vďaka tejto disciplíne sa
naučíme plniť úlohy včas a zároveň nám ostane dostatok času na život.
Oddych je
predpokladom dobrého nápadu. Ten môže prísť kedykoľvek. Až oddýchnutá myseľ za
ranného šera je predpokladom efektívnej
realizácie onoho dobrého nápadu. Vedel to už Tomáš Baťa a my sa snažíme
túto pravdu maximálne využiť.
Workoholizmus je
podľa nás väčší problém než nedochvíľnosť. Dojem nekonečného dňa ho len
povzbudzuje. Pracovať efektívne 10 hodín denne je nereálne. Okrem toho, ako
kvalitný priestor pre život môže navrhovať človek, ktorý trávi 12 či 16 hodín
denne v kancelárii? Akú radosť, aký cit vystihne, keď jediné čo ho napĺňa,
ale často ani neteší, je práca?
Naše pokutové
pravidlo nám pomáha v dnešnom materiálnom svete vyčísliť hodnotu nášho
voľného času. Firemné nastavenie by nás malo povzbudzovať v jeho aktívnom
využívaní. Píšem tento blog pár dní po zavedení pravidla. Verím, že za pár
mesiacov budem môcť potvrdiť jeho kladné prínosy. Každý, kto máte s podobným
pravidlom skúsenosti podeľte sa o ne. Budem veľmi rád, ak sa nám podobný
prístup podarí rozšíriť :).