Kde je hranica medzi kvalitou a umenim?



Človek sa nadre, všetko má v poriadku, kompozícia sedí, materiály sú kvalitné a ... je to nuda. Nemastné neslané.

Na to ako je tu na svete veľa remeselníkov vysokej kvality je tu stále málo umenia. V čom to je? Bolo by super prekonať latku ... ale kde tá latka vlastne je?
Odovzdáme fungujúcu uhladenú prácu. Zákazník je spokojný. A po čase sa to všetko vymení. Existujú tisíce architektov a len minimum z ich .. z našej práce je tak silná aby pohla ľudskou dušou. Všetci sa vieme rýchlo dostať k informáciám o materiáloch, o detailoch. Vieme nájsť a skontaktovať vhodného odborníka a prediskutovať s ním nápady. A všetci máme ten istý problém. Kde je rozdiel medzi kvalitným remeslom a umením? 

Na škole sa oň krkolomne snažíme a uniká nám oboje. Prax a potreba prežiť nás naučí robiť remeslo. Čo nás naučí robiť umenie? 

Mám tušenie, čo nám tomu bráni.
Strach, z nepochopenia, z neuživenia sa, z nemožnosti nájsť silnej myšlienke silného kupca. Nedostatok vôle venovať problému dostatok času,  neochota skúmať veci dlhšie, či oponovať klientovi. Neschopnosť viesť svoj tím a nadchnúť/dokopať ho k splneniu našej predstavy.

Ale neviem, čo nás to naučí.
Je to svojhlavá uzavretosť pred svetom a nekompromisné ponorenie sa do svojich pohľadov na svet? Je to neopakovateľne hlboké zvládnutie techniky? Neodpustiteľná ľahkosť až prehliadanie problémov bežného sveta?

Neviem ... ale rád by som vedel. Hľadám 24 hodín denne. Nechcem stráviť život leštením priemeru.