Človek sa nadre,
všetko má v poriadku, kompozícia sedí, materiály sú kvalitné a ... je to
nuda. Nemastné neslané.
Na to ako je tu
na svete veľa remeselníkov vysokej kvality je tu stále málo umenia. V čom to
je? Bolo by super prekonať latku ... ale kde tá latka vlastne je?
Odovzdáme
fungujúcu uhladenú prácu. Zákazník je spokojný. A po čase sa to všetko
vymení. Existujú tisíce architektov a len minimum z ich .. z našej
práce je tak silná aby pohla ľudskou dušou. Všetci sa vieme rýchlo dostať k informáciám
o materiáloch, o detailoch. Vieme nájsť a skontaktovať vhodného
odborníka a prediskutovať s ním nápady. A všetci máme ten istý
problém. Kde je rozdiel medzi kvalitným remeslom a umením?
Na škole sa oň
krkolomne snažíme a uniká nám oboje. Prax a potreba prežiť nás naučí
robiť remeslo. Čo nás naučí robiť umenie?
Mám tušenie, čo
nám tomu bráni.
Strach, z nepochopenia, z neuživenia sa, z nemožnosti nájsť silnej myšlienke silného kupca. Nedostatok vôle venovať problému dostatok času, neochota skúmať veci dlhšie, či oponovať klientovi. Neschopnosť viesť svoj tím a nadchnúť/dokopať ho k splneniu našej predstavy.
Strach, z nepochopenia, z neuživenia sa, z nemožnosti nájsť silnej myšlienke silného kupca. Nedostatok vôle venovať problému dostatok času, neochota skúmať veci dlhšie, či oponovať klientovi. Neschopnosť viesť svoj tím a nadchnúť/dokopať ho k splneniu našej predstavy.
Ale neviem, čo
nás to naučí.
Je to svojhlavá uzavretosť pred svetom a nekompromisné ponorenie sa do svojich pohľadov na svet? Je to neopakovateľne hlboké zvládnutie techniky? Neodpustiteľná ľahkosť až prehliadanie problémov bežného sveta?
Je to svojhlavá uzavretosť pred svetom a nekompromisné ponorenie sa do svojich pohľadov na svet? Je to neopakovateľne hlboké zvládnutie techniky? Neodpustiteľná ľahkosť až prehliadanie problémov bežného sveta?